Remeš/Berlín/Bratislava/New
York 8. mája (TASR) – Skončenie druhej svetovej vojny v Európe si štáty
protihitlerovskej koalície každoročne pripomínajú 8. mája ako Deň
víťazstva nad fašizmom. V anglicky hovoriacich krajinách je známe tiež
pod pojmom Victory in Europe Day (VE-Day).
Jeho pripomínaním si ľudia uctievajú viac ako 50 miliónov ľudí, ktorí
prišli o život počas takmer šesť rokov trvajúcej vojny. Počtom obetí a
svojou krutosťou sa stala najväčšou tragédiou v dejinách ľudstva. Na
Slovensku je 8. máj dňom pracovného pokoja. Rozhodli o tom poslanci
parlamentu v júni 1996.
Druhá svetová vojna sa začala 1. septembra 1939 útokom vojsk
nacistického Nemecka na Poľsko. Do vojny sa postupne zapojilo 62 štátov,
v ktorých žilo 80 percent vtedajšej svetovej populácie. Priama bojová
činnosť zasiahla územie 40 štátov. Bojovalo sa v Európe, severnej
Afrike, Atlantiku, Oceánii, v južnej a juhovýchodnej Ázii. Do armád
bojujúcich krajín bolo zaradených asi 110 miliónov ľudí.
V tejto vojne sa fakticky zmazal rozdiel medzi zázemím a frontom.
Najväčší vplyv na to malo masové nasadenie bombardovacieho letectva,
ktoré útočilo nielen na nepriateľské továrne, komunikačné uzly,
priehrady, elektrárne či iné objekty vojenského významu, ale aj na
domovy robotníkov, ktorí v nich pracovali. Aj z tohto dôvodu znášalo
civilné obyvateľstvo v porovnaní s predchádzajúcou svetovou vojnou
častokrát oveľa väčšie utrpenie. Okrem toho okupačná moc prenasledovala
civilné obyvateľstvo aj z rasových dôvodov, resp. z dôvodu jeho
zapojenia sa do hnutia odporu.
"Už prvé dni vojny priniesli barbarské bombardovania miest, ako boli
Varšava, Rotterdam či Londýn, s mnohými obeťami na strane civilného
obyvateľstva. Napriek tomu bombardovanie hlbokého zázemia neprinieslo
očakávané výsledky. Predovšetkým nezlomilo vôľu bojovať. Za čiastočne
úspešné možno považovať útoky anglo-amerického letectva na nemecký
vojnový priemysel. Bojujúce štáty sa proti tomu bránili rôznymi
spôsobmi. Skvalitnili pozemnú aj leteckú protilietadlovú obranu,
vojenskú výrobu rozptýlili, premiestnili ďalej za front, mimo dosahu
nepriateľského letectva alebo do neprístupných podzemných priestorov," vysvetlil pre TASR zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.
Kapitulácia bola pôvodne podpísaná už 7. mája 1945 vo francúzskom meste
Remeš. V mene nemeckého velenia ju podpísal generál Alfred Jodl, za
hlavného veliteľa spojeneckých expedičných síl generál Walter Bedell
Smith, za sovietske najvyššie velenie, ale bez jeho poverenia, generál
Ivan Susloparov a ako svedok francúzsky generál Francois Sevez.
K jej podpisu došlo až po splnení podmienky generála Dwighta D.
Eisenhowera, že nemecká delegácia zároveň podpíše záväzok, že najvyšší
predstavitelia nemeckých ozbrojených síl sa dostavia "na miesto a v
čase určenom najvyšším veliteľom spojeneckých expedičných síl a
sovietskym najvyšším velením pripravení s plnými mocami vykonať formálnu
ratifikáciu kapitulácie nemeckých ozbrojených síl v mene nemeckého
najvyššieho velenia".
Stalo sa tak v noci z 8. na 9. mája 1945 v Berlíne. Za Nemecko
definitívny kapitulačný akt podpísali Wilhelm Keitel, Hans-Georg von
Freiburg, Hans-Jürgen Stumpff a za víťaznú protifašistickú koalíciu
Georgij Konstantinovič Žukov (ZSSR), Carl Andrew Spaatz (USA), Arthur
Tedder (Spojené kráľovstvo) a Jean de Lattre de Tassigny (Francúzsko).
Druhá svetová vojna v Európe sa oficiálne skončila 8. mája 1945 o 23.01
h. V Sovietskom zväze bolo však vzhľadom na časový posun už po polnoci, a
preto bol za Deň víťazstva vyhlásený 9. máj.
"V druhej svetovej vojne podľa najnovších údajov zahynulo približne
20 miliónov vojakov a 40 miliónov civilistov. Zo súhrnného počtu obetí
pripadá približne 83 percent na príslušníkov štátov protifašistickej
koalície a 17 percent obetí na obyvateľov mocností Osi a ich spojencov.
Najväčšie straty, takmer 27 miliónov vojakov a civilistov, utrpel
vtedajší Sovietsky zväz," uviedol Šumichrast.
Účasť Slovákov v československom protifašistickom odboji v rokoch druhej
svetovej vojny má svoje osobitné a nezastupiteľné miesto v novodobej
histórii Slovenska. "Národnooslobodzovací boj v rokoch druhej
svetovej vojny výrazne sformoval charakter, myslenie a konanie jeho
účastníkov a ovplyvnil život nasledujúcich generácií, pre ktoré sa stal
trvalým zdrojom poučenia, hrdosti a vlastenectva," zdôraznil Šumichrast.
Víťazstvo protifašistickej koalície si na strane bývalého Československa vyžiadalo množstvo obetí, utrpenia a bolesti. "Podľa
údajov z VHÚ predstavovali celkové straty na životoch asi 350.000 až
360.000 obyvateľov. Z toho zahynulo v koncentračných táboroch približne
235.000 osôb, z nich asi 149.000 židovského pôvodu. V Česku to bolo
78.000 a na Slovensku 71.000 osôb. Dovedna však prešlo koncentračnými
tábormi 350.000 osôb. Pri represáliách a prenasledovaní partizánov bolo
na Slovensku vypálených viac než 100 obcí," dodal pre TASR Šumichrast.
0